Firma môže byť 90 dní po splatnosti a napriek tomu nemusí byť platobne neschopná. Zákon pozná jednu únikovú cestu — a väčšina konateľov ju počíta zle.
Test platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR je tvrdý a mechanický: právnická osoba je platobne neschopná, ak „nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi".
Dva záväzky. Dvaja veritelia. Deväťdesiat dní. Nič viac sa neskúma.
Jeden veriteľ svoju pohľadávku nerozdelí
Zákon myslel aj na obchádzanie: „za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi".
Čiže veriteľ si nemôže postúpiť polovicu pohľadávky na spriaznenú firmu a tvrdiť, že veritelia sú zrazu dvaja.
Medzera krytia je únikom z tejto domnienky
A tu prichádza to podstatné. § 3 ods. 2 pokračuje: „Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak…" — teda zákon ponúka domnienku v prospech firmy. Ale platí len pri splnení dvoch podmienok súčasne:
1. Prevádzka musí mať perspektívu. So zreteľom na všetky okolnosti musí byť možné „odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať".
2. Medzera krytia musí byť pod desatinou:
medzera krytia = splatné peňažné záväzky − peňažný majetok
a musí byť menej ako jedna desatina výšky splatných peňažných záväzkov.
Čo je „peňažný majetok"? Zákon to nehovorí
Pojem sa v celom zákone o konkurze vyskytuje jediný raz — práve v tomto vzorci. Definovaný nie je nikde, hoci je to jedna z dvoch veličín, na ktorých celý test stojí.
V našej praxi správcu do peňažného majetku počítame peňažné prostriedky na účtoch a v pokladni. Pohľadávky doň nedávame — ani krátkodobé.
Toto je dôvod, prečo cez tento test prejde podstatne menej firiem, než ich konatelia očakávajú. Firma so splatnými záväzkami 200 000 €, pohľadávkami za 180 000 € a 12 000 € na účte má medzeru krytia 188 000 € — teda 94 %, nie 4 %. Domnienka platobnej schopnosti jej nepomôže.
Alebo do 60 dní klesne
Zákon pripúšťa aj druhú cestu: domnienka platí aj vtedy, ak medzera krytia „v dobe nie dlhšej ako 60 dní" pod desatinu klesne.
To je priestor pre firmu, ktorá má potvrdený prítok — inkaso pohľadávky, čerpanie úveru, kapitálový vstup. Ale nestačí to tvrdiť. Je to domnienka, ktorú musíte vedieť podložiť, a v spore ju hodnotí súd.
Praktický dôsledok pre konateľa: ak firma prekročila 90 dní pri dvoch záväzkoch, výpočet medzery krytia nie je akademické cvičenie. Je to jediné, čo môže odvrátiť povinnosť podať návrh na konkurz — a s ňou zmluvnú pokutu 12 500 € a zodpovednosť za škodu voči veriteľom.
Článok je informatívny, nenahrádza právne poradenstvo k jednotlivému prípadu.