Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná už vtedy, keď príde jediný veriteľ oprávnený hlasovať. Kto sa nezúčastní, nič nezablokuje — len sa vzdá vplyvu.
Prvú schôdzu zvoláva správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako 30 a nie neskôr ako 45 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok (§ 34 ods. 1). Medzi zvolaním a konaním musí ubehnúť aspoň 15 dní a oznámenie musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania.
Kvórum je jeden veriteľ
§ 35 ods. 3 je krátky a tvrdý: „Schôdza veriteľov je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať. Schôdza veriteľov sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov."
Nie prítomných a neprítomných. Prítomných. Ak z pätnástich prihlásených veriteľov prídu dvaja, rozhodujú tí dvaja.
A ešte jedno obmedzenie, ktoré funguje oboma smermi: hlasovať sa dá len o tom, čo bolo v oznámení (§ 35 ods. 5). O inej veci len za prítomnosti a so súhlasom všetkých oprávnených veriteľov. Takže ak vás niečo zaujíma, musí to byť v programe — inak sa to na schôdzi neprerokuje.
Jedno euro = jeden hlas. Ale len zistená pohľadávka
§ 35 ods. 4: hlasovať môže veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. A potom platí jednoduchá matematika: „na každé jedno euro zistenej sumy pohľadávky má veriteľ jeden hlas".
Z toho plynie praktický záver: popretá pohľadávka = žiadny hlas. Ak vám správca alebo iný veriteľ pohľadávku poprel a spor sa nedoriešil, na schôdzi nemáte váhu, hoci ste prihlásený.
Podriadení veritelia nehlasujú vôbec — a nemôžu byť ani volení do veriteľského výboru.
O výmene správcu sa hlasuje vždy na prvej schôdzi
§ 36 ods. 1: „O výmene správcu sa rozhoduje vždy na prvej schôdzi veriteľov." Je to bod programu automaticky, nemusíte oň žiadať.
Na ďalších schôdzach je to podstatne ťažšie — vtedy sa dá o výmene hlasovať len ak správca „opakovane alebo závažne porušil povinnosti", ak sa hlasovacie práva zmenili aspoň o 30 %, alebo ak výmenu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov (nie len prítomných).
Každý prítomný oprávnený veriteľ môže navrhnúť jednu osobu zo zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti. Hlasuje sa postupne od návrhu veriteľa s najvyšším počtom hlasov, kým niektorý neprejde.
Chcete zvolať ďalšiu schôdzu? Pripravte sa na trovy
Ďalšiu schôdzu si vedia vynútiť veritelia, ktorých hlasovacie práva predstavujú viac ako 10 % (§ 34 ods. 2). Žiadosť musí vymedziť predmet rokovania, inak sa na ňu neprihliada.
Pozor ale na § 34 ods. 6: ak bola schôdza zvolaná z podnetu veriteľa, trovy zvolania a konania platí ten veriteľ — ak schôdza nerozhodne inak.
Najčastejšia chyba: prihlásiť pohľadávku a čakať
Z pohľadu správcu je najbežnejší omyl veriteľa pasivita. Prihláška je začiatok, nie koniec — a konkurz beží ďalej bez ohľadu na to, či ho sledujete.
Lehoty plynú aj vtedy, keď o nich neviete:
- Prvá schôdza sa koná v pevnom okne od uplynutia lehoty na popieranie (§ 34 ods. 1). Kto ju zmešká, nemá vplyv na výmenu správcu ani na zloženie veriteľského výboru — a druhá šanca je podstatne ťažšia.
- Právo odporovať podozrivým prevodom zaniká rok od vyhlásenia konkurzu (§ 57 ods. 2). Veriteľ ho navyše môže uplatniť len vtedy, ak správca nevyhovel jeho podnetu — takže ten podnet treba dať, a písomne. Ktoré úkony sa dajú napadnúť a ako ďaleko do minulosti.
- Hlasovaciu váhu má len zistená pohľadávka. Ak je popretá, treba to riešiť, nie čakať.
Aktívny veriteľ sleduje Obchodný vestník, chodí na schôdze a dáva podnety písomne. Pasívny sa výsledok dozvie až z rozvrhu.
Článok je informatívny, nenahrádza právne poradenstvo k jednotlivému prípadu.